Stavebná sústava liaty betón LB a montovaný betón MB.

        Je to jediná stavebná sústava, u ktorej sa v priebehu realizácie zmenila technológia výstavby. Prvé domy sa začali stavať odlievaním betónu do štandardného debnenia. Tak sa vytvorila sústava priečnych nosných stien doplnená pozdĺžnou stenou. Stropné diely a obvodový plášť boli prefabrikované. Nosné steny však boli postupne nahrádzané prefabrikovanými, takže ku koncu realizácie už išlo o štandardnú montovanú panelovú sústavu.

        Prvé betónové „panelové“ domy v sústave LB boli postavené na sídlisku Februárového víťazstva - Februárka. Je to jediné sídlisko v Bratislave, ktoré je celé postavené v sústave LB. Projekt sa robil v roku 1957, samotná realizácia prebehla v rokoch 1958 až 1961. Prvým domom postaveným technológiu montovaného betónu je vežový dom na sídlisku Podhradie.

        Nosné steny stavebnej sústavy LBMB majú hrúbku 150 mm, modulovú osnovu 3 750 a 3 150 mm. Prefabrikované stropné diely majú hrúbku 140 mm, obvodové panely z keramzitbetónu hrúbku 250 mm. Priečky sú betónové, v bytových domoch LB hrúbky 50 mm, v bytových domoch MB hrúbky 60 mm. Výrazným poznávacím prvkom tejto sústavy je systém pilastrov a ríms na obvodovom plášti, ktoré prečnievajú pred priečelie. Zvislé pilastre o 180 mm, vodorovné rímsy až o 250 mm. Tento výrazný poznávací prvok sa však pri zatepľovaní môže stratiť, ako sa to podarilo na Komárnickej 2, 4. Na druhej strane treba priznať, že pod týmto kabátom by nikto panelák nehľadal.

        V stavebnej sústave LBMB sa stavali radové aj bodové domy. Oba typy mohli mať až 13 podlaží. Najvyššie podlažie u radových domov môže byť užšie a kratšie, s inou skladbou bytov, ako na typickom podlaží. Oba typy domov majú aj balkóny aj loggie, ktoré však v radových domoch môžu na prízemí chýbať.

        V radových domoch sústavy LBMB sa vyskytujú najmä jedno, dvoj a trojizbové byty. Vyskytuje sa jeden typ jedenapolizbového bytu a dva typy dvaapolizbových bytov. Byty majú okná na jednu stranu, niektoré trojizbové na dve strany. Byty sa vyznačujú:

- relatívne malou predsieňou

- priechodnou najväčšou izbou - obývačkou

- komorou v kuchyni

- pomerne veľkým šatníkom v chodbe u trojizbových bytov

- dvoma až troma balkónmi u dvoj a trojizbových bytov
 

Izba v schodiskovom module patrí buď jednému zo susediacich bytov – LMB312.2, alebo je rozdelená na dve polizby – LMB262.1.

V Bratislave je najčastejším jednoizbovým bytom LMB100.1, resp. LMB101.3.  Najčastejším jednoizbovým bytom v Košiciach je LMB101.4.

Typickými dvojizbovými bytmi sú LMB201.2 a LMB212.1.

Typickým trojizbovým bytom je LMB312.3 a jeho varianty LMB310.2 a LMB311.4, LMB311.5, LMB313.1, LMB312.5

        Stavali sa 2 typy vežových domov. V jednom (sústava LB) sa vyskytuje len jeden typ štvorizbového bytu LMB403.1. V druhom (sústava MB) je jeden dvojizbový, dva trojizbové a jeden štvorizbový byt. Tento dom je zaujímavý tým, že polovica domu s trojizbovými bytmi je voči polovici s dvoj a štvorizbovým bytom posunutá výškovo o pol konštrukčnej výšky (jedno schodišťové rameno) - obr. č.1, 2, 3.

        Bytové panelové domy sa v sústave LBMB stavali v rokoch 1958 – 1968. V Bratislave na už spomínanej Februárke a Podhradí, na Štrkovci a asi ako posledné - 3 vežové v Karlovej Vsi (na Segnerovej ulici 2, 4, 6). Podľa pamätníkov, práve do týchto domov nasťahovali obyvateľov starej Karlovej Vsi, ktorým zbúrali rodinné domy kvôli výstavbe sídliska. Spolu postavili 92 panelákov s 6130 bytmi. V Košiciach ich postavili 41, s 2472 bytov, a to na sídlisku Solovjevova, na Južnej triede a Severe. V posledných dvoch lokalitách pod názvom MLB, u ktorej však chýbajú typické pilastre a rímsy. V sústave LBMB sa stavali bytové domy aj v iných mestách, napr. v Nitre, Prešove a Banskej Bystrici.

Ladislav Kilársky, Martin Kilársky