Krátko o histórií panelovej výstavby vo svete a u nás II.

        Éra panelákov prichádza na Slovensko až koncom 50. rokov. Prvý panelák na Slovensku nazvaný „Montdom“ bol postavený v Bratislave na Kmeťovom námestí 4, 5 na jeseň 1955. Stojí dodnes a je technickou pamiatkou. Prvým panelovým sídliskom bola na prelome 50. a 60. rokov tzv. „Februárka“ v Bratislave pri Račianskom mýte. Začiatkom 60. rokov sa nezadržateľne rozbehla výstavba panelových sídlisk, ktoré výrazne zmenili celkový ráz, štruktúru obyvateľstva a charakter každého väčšieho mesta na Slovensku.
            Hromadná panelová výstavba u nás nabrala úplne opačný kurz ako na Západe. Panelárne chrlili panely, paneláky rástli ako huby po daždi, avšak občianska vybavenosť zaostávala. Cesty, chodníky a obchody sa dokončovali dlho po bytoch. Napriek tomu sa bývalo. Avšak finančné, časové či technologické podmienky nedovoľovali architektom príliš experimentovať. Podmienkou bolo zabezpečiť základný štandard na bývanie a dosť. Kým ešte v 60. rokoch sa architekti mohli so sídliskom „vyhrať“ (Ružinov v Bratislave), neskôr platilo len jedno - zjednodušiť a zrýchliť celý proces výstavby sídlisk.

        Nastal čas typizácie, a to od výroby panelov, bytových jadier a ostatných dielov, cez ich transport na stavenisko až po samotnú montáž paneláku. Každá iniciatíva architekta, snaha o zmenu, vylepšenie nebola vítaná. Všetko si vyžadovalo schválenie centrálnymi orgánmi a často sa to vnímalo ako neželané vybočenie z nalinkovanej cesty. Celý systém fungoval a bol nastavený tak, že nebol schopný pružne reagovať na akékoľvek zmeny. No a do toho všetkého sa postupne premietali čoraz viac sa prehlbujúce ekonomické problémy komunistického režimu.

        Po roku 1989 dochádza k utlmeniu výstavby panelákov aj u nás. Ešte sa dokončia už rozostavané sídliská (Ťahanovce v Košiciach, Hájik v Žiline, Dlhé Diely v Bratislave a pod.), ale éra hromadnej výstavby panelákov sa definitívne končí.
            Na prvý pohľad sa síce zdá, že všetky paneláky sú rovnaké (na jedno kopyto), líšia sa však od seba ako napríklad autá. Počas tých zhruba 35 rokov panelovej výstavby sa stavebné sústavy vyvíjali, vzhľad panelákov a pôdorysy bytov s nimi. Počas tohto obdobia sa na Slovensku vyvinulo okolo 20 stavebných sústav. Najviac sa realizovali:

BA – Bratislava – Ružinov (Štrkovec), časť sídliska Februárka
G57 – Košice (Južná trieda, sídlisko Mier)
K61 – Košice (Terasa, Luník I až IV)
LB/ MB – Bratislava – Ružinov (Štrkovec, Pošeň)
MS 5 a MS 11 – Banská Bystrica, Martin, Čadca, Prievidza
PV-2 – Komárno, Nové Zámky, Levice, Dunajská Streda
T 06B - a jej krajské varianty ZA, KE, BB, BA, NR, PP, PO
T 08B KE – Košice (Furča, Nad Jazerom, Terasa - pražský typ)
PD-62, PD-66 – Poprad
NMB - Sereď, Piešťany, Nové mesto nad Váhom
ZT – Bratislava (Karlova Ves, Dúbravka, Barónka)
ZTB – Bratislava (Dúbravka, Dolné Hony, Petržalka - Háje)
U-65 – Banská Bystrica
BA-BC – Bratislava, Martin, Banská Bystrica, Považská Bystrica
BA NKS – Bratislava (Petržalka, Lamač), Prešov (Sekčov), Poprad
P1.14/15 – Bratislava (Petržalka, Dlhé Diely, Devínska Nová ves) Košice (Ťahanovce, KVP,)
                 Žilina (Solinky), Banská Bystrica (Sásová)
B-70 – Žilina, Trnava
PS-82 – krajské varianty PP, ZA, BB, TT
       

        Po páde komunistického režimu sa na panelovú hromadnú výstavbu zosypala veľká kritika. Objektívne bolo čo vyčítať. Urobilo sa veľa chýb, či už z objektívnych (obmedzené finančné, technické a technologické možnosti), alebo subjektívnych príčin (lajdáctvo, nekvalitná práca). Možností na odstránenie najväčších nedostatkov je dnes už veľa. Vo veľkom sa zatepľuje, vymieňajú sa okná, výťahy, staré rozvody. Životnosť panelákov sa odhaduje na 70 až 90 rokov. Podľa údajov Štatistického úradu býva v panelovom dome prakticky každý druhý Slovák. V mestách ako Bratislava, Košice sa tieto hodnoty pohybujú až okolo 60 -70 %. Bude preto veľmi zaujímavé sledovať, ako sa príbeh panelákov bude ďalej vyvíjať.
 

Martin Kilársky