Krátko o histórií panelovej výstavby vo svete a u nás I.

        Panelová výstavba je jedným z neprehliadnuteľných fenoménov 20. storočia. Aj keď sa nám pri slove panelák vybavia skôr sídliská v mestách bývalého východného bloku, kde výstavba panelákov prebehla v masovom meradle, ako to už býva, všetko to začalo úplne inde. 

        Vôbec prvé panelové domy boli postavené krátko po 1. sv. vojne v Holandsku. V rokoch 1926 až 1930 boli na sídlisku Splaneman v berlínskom obvode Lichtenberg vybudované prvé dvoj- a trojpodlažné panelové domy. So 138 bytmi to bolo prvé nemecké panelové sídlisko. Časť domov však bola zničená počas 2. sv. vojny. Vo Francúzsku začala panelová výstavba v roku 1934 v meste Drancy neďaleko Paríža. Panelové domy sa stavali aj vo Švédsku a Fínsku.                                 

        Výstavba panelových domov v západnej Európe pokračovala aj po 2. sv. vojne. Obyvateľmi panelových sídlisk sa však postupne stali najchudobnejšie vrstvy alebo prisťahovalci a zo sídlisk sa postupom času stali getá.Typickým príkladom je sídlisko Pruitt – Igoe v meste St. Louis v USA postavené v rokoch 1952 – 55. Jeho problémom sa stala chudoba, kriminalita a vandalizmus, čo viedlo k neochote ľudí sa na sídlisko nasťahovať. Rôzne pokusy o revitalizáciu sídliska sa ukázali ako neefektívne a neúspešné. V dôsledku všetkých týchto skutočností bolo napokon sídlisko v roku 1972 kompletne asanované. Podobné problémy sa vyskytovali aj na predmestiach Paríža.

        Panelové sídliská sa stavali aj v Rakúsku (Viedeň) a vo Švédsku, kde sa v 60. a 70. rokoch postavilo v rámci programu Miljonprogramet okolo 650 000 prevažne panelových domov. V západnej Európe však výstavba panelových obytných domov nikde nedosiahla taký rozsah, ako vo východnom bloku, kde sa paneláky v mestách stali prevažujúcim typom stavieb. V polovici 70. rokov však v západnej Európe z rôznych príčin od výstavby panelových domov upustili.

Situácia u nás

        V Československu boli prvé experimentálne panelové domy postavené už v 40. rokoch v Zlíne Baťovou stavebnou kanceláriou. Vhodné podmienky pre hromadnú bytovú výstavbu sa vytvorili po znárodnení v roku 1948. Zoštátnili sa majetky, pozemky, vzniklo centralizované hospodárstvo. Vznikli štátne projektové ústavy (Stavoprojekt, Štátny projektový a typizačný ústav), ktoré až do nežnej revolúcie projektovali sídliská, jednotlivé stavebné sústavy, ich regionálne varianty a pôdorysy bytov. Štát a jeho orgány sa stali jediným architektom, urbanistom a staviteľom zároveň. Nastal ideálny priestor pre bezproblémový rozvoj hromadnej bytovej výstavby.
 

        Keďže ešte ani v polovici 50. rokov sa bytová otázka nezlepšila, myšlienka kvalitného bývania pre všetkých sa najmä v krajine s ľavicovou vládou stala populárnou. Štatistiky hovorili jasne: v roku 1945 bolo na území Slovenska okolo 550 tisíc bytov. Viac ako 90% z nich bolo v rodinných domoch. Len 7% malo vodovod, 3,9% kanalizáciu a len 0,4% ústredné kúrenie. Čiže ústredné kúrenie, teplá voda a splachovací záchod boli niečím neznámym. V mestách síce už stáli tehlové pavlačové domy, ale stále bolo treba chodiť po uhlie do pivnice a po vodu, alebo na toaletu na pavlač. Posun od latríny a uhľovej pece k teplému radiátoru a červenému kohútiku bol v oblasti bývania veľkým civilizačným skokom.

Martin Kilársky