fbpx Čo je to panelák? | AkéByty.sk

Čo je to panelák?

        Po skončení 2. sv. vojny čelila európska spoločnosť viacerým akútnym problémom. Jedným z najväčších bola bytová situácia. V zničených mestách bolo málo bytov. A tie, ktoré boli, svojou úrovňou a kvalitou zodpovedali dobe, v ktorej boli postavené. Napr. v Bratislave bolo po vojne k dispozícii okolo 30 000 bytov, no väčšina z nich nemala ani vlastné hygienické zariadenie.

        Aj v bývalom Československu sa preto štát snažil riešiť tento problém. Hľadali sa postupy, ako čo najviac urýchliť všetky práce na stavbe. Pri výstavbe obytných domov sa začala presadzovať prefabrikácia. Je to výroba stavebných konštrukčných dielcov v továrni, nie na stavbe. Tam sa následne po vyrobení prepravili. Hlavným zmyslom tejto metódy bolo zníženie prácnosti na stavbe a presunutie čo najväčšej časti výroby do výrobných závodov. Tým sa urýchlil čas výstavby a znížili náklady na stavbu. Prefabrikácia sa začala uplatňovať už na prvých povojnových slovenských sídliskách. Boli to ešte tehlové domy, no pri ich stavbe sa už používali tehlobloky (tehlové panely). 

Prečo nakoniec panel?

        Tlak na masovosť výstavby a hľadanie čo najjednoduchších riešení neustále rástol. Snaha o rýchlu a lacnú realizáciu veľkého množstva bytov, ale aj technické vlastnosti betónového panelu časom zapríčinili, že tehla postupne ustúpila panelu. Len si predstavme, ako by vyzerala stavba dnešných panelákov z tehly. Koľko robotníkov a koľko času by bolo potrebné na postavenie 12 poschodového „tehlového“ paneláku? Odvrátenou stranou problému je, že panely neposkytujú takú variabilitu ako tehla a preto vyzerajú všetky paneláky rovnako.

Panelák

        Základnú kostru panelového domu tvoria nosné panely. Vo väčšine stavebných sústav majú hrúbku 150 mm. Nosné panely sa spájali pomocou oceľových prvkov (ôk), ktoré sú súčasťou armatúry (oceľovej výstuže) panelu. Spoje sa zaliali betónom. Podobne sa spájali aj stropné panely.Obvodové panely sa zvyčajne skladali z dvoch častí: vnútornej nosnej (tvoril ju nosný panel) a vonkajšej, ktorá plnila izolačnú a vzhľadovú funkciu. Bola vytvorená z keramzitbetónu, pórobetónu, prípadne vrstvy minerálnej vlny. Obe časti boli spojené oceľovými tiahlami. Priestor medzi nosnými panelmi sa mohol rozdeliť priečkami. Tie boli tiež betónové s hrúbkou 6080 mm. Panely na stavbu prichádzali s osadenými oknami, dverovými zárubňami a s elektroinštaláciou, prípadne aj s omietkou. Na stavbe sa už len na podlahu lepilo linoleum, niekedy sa kládli parkety a na neomietnuté panely sa lepili papierové tapety.
        Rozvody vody, plynu a kanalizácia sa viedli v spoločnej šachte, okolo ktorej bolo bytové jadro. Súčasťou jadra boli všetky miesta odberu vody (umývadlá, WC) a plynu, tak, aby vzdialenosť od šachty bola minimálna. Do panelov nebolo potrebné sekať drážky. V niektorých sústavách (ZT, ZTB) sú jadrá z betónových priečok, väčšinou sú však umakartové. Celé jadro sa vyrobilo v závode (umakartové jadrá sa vyrábali napr. v Novákoch), kamiónom sa previezlo na stavbu a žeriavom osadilo na miesto. Napriek snahe ušetriť išlo v skutočnosti o veľmi neefektívne riešenie. Vzhľadom na nízku hmotnosť jadra a pomerne veľké rozmery, išlo v podstate o „prevážanie vzduchu“.

Životnosť panelákov

        V čase výstavby sa odhadovala na 70 až 80 rokov. Dnes, pri všetkých možnostiach renovácie (zateplenie, výmena vnútorných rozvodov, elektroinštalácií, výťahov, okien), sa odhaduje na 90 až 100 rokov. Medzi najslabšie články paneláku patria balkóny a ploché strechy. Sú veľmi citlivé na poveternostné podmienky (voda, mráz) a z toho vyplývajúce zatekanie, vznik plesní a pod.

Stavebná sústava
   

     Všetky paneláky sa stavali vopred určeným systémom, v ktorom platili jasné pravidlá. Taký systém sa nazýval panelová sústava. Stretneme sa ale aj s pojmom konštrukčná, resp. stavebná sústava. O stavebných sústavách sme už písali.

Sekcia
 

        Sekcia je základná jednotka, z ktorej je panelák zložený. Sekciu tvoria byty dostupné z jedného schodišťa (Obrázok č. 1). Zvyčajne sú to 2 až 4 byty, ale pri doskových panelákoch to môže byť aj 10 bytov. Ale pozor! Samotný vchod do paneláku nie je automaticky sekciou. Často má viac sekcií (schodíšť) jeden spoločný vchod. Sekcie môžu byť stredové, radové, rohové, koncové, krížové, predsadené a pod.

Modul
 

         Jedným z charakteristických znakov každej panelovej sústavy je osový modul, resp. osová vzdialenosť (niekde aj modulová osnova). Je to vzdialenosť stredov dvoch susedných nosných panelov (Obrázok č. 2). Osový modul je v každej stavebnej sústave iný, niektoré sústavy majú len jeden, iné viac a pohybuje sa od 2400 do 6000 mm. Modul určuje šírku miestností, dĺžka vyplýva z vnútorného členenia a hĺbky paneláku.

Typy panelákov

Paneláky delíme na 3 druhy:
bodové (vežové)
radové
doskové

Bodové domy tvorí jedna sekcia a majú približne štvorcový pôdorys. Byty sú orientované na všetky svetové strany (Obrázok č. 3). Domy, ktoré majú viac ako 12 podlaží označujeme ako vežové (Obrázok č. 4). Vyskytujú sa ale aj ako nízkopodlažné (do štyroch podlaží) (Obrázok č. 5).
Radové domy sú zložené z viacerých sekcií. Väčšinou majú obdĺžnikový pôdorys, ale môžu byť aj lomené (Obrázok č. 6) Byty bývajú orientované na dve strany a to buď protiľahlé u stredových sekcií, alebo susedné u koncových sekcií. Radové domy majú najviac 9 podlaží (8 poschodí).
Doskové domy tvorí jedna sekcia obdĺžnikového pôdorysu. Stredné byty sú väčšinou orientované na jednu stranu, krajné byty mávajú okná alebo balkóny aj na štítovej strane (Obrázok č. 7). Doskové domy majú zvyčajne 10 až 13 podlaží.

Balkón, lodžia

        Balkóny a loggie sú neodmysliteľnou súčasťou takmer všetkých typov bytov. Aký je medzi nimi rozdiel? Balkón je predsadený pred obvodovú stenu domu, je ohraničený zábradlím a nie je chránený pred poveternostnými vplyvmi. Naopak lodžia má po oboch stranách plné nosné steny a na nich strop. Lodžia môže byť zapustená, polozapustená alebo predsadená. Existuje aj druh „falošného“ balkóna. Je ním francúzske okno, často nazývané ako francúzsky balkón (Obrázok č. 8).

 

Byty s polizbou

        Ako polizbu označujeme izbu s výmerou menšou ako 8 m2. Odvíja sa to od technickej normy, podľa ktorej musí mať každá izba v paneláku minimálne 8 m2. Bytové domy postavené pred prijatím tejto normy však majú byty aj s izbami s menšou výmerou. Na inzertných realitných portáloch tak často nájdeme v ponuke 1 a pol, 2 a pol, či 3 a pol izbové byty. Niekedy v snahe „zväčšiť“ byt, sú označované ako menšie dvoj, troj či štvorizbové byty. Metre štvorcové ale neoklameme. Aj do poslednej ponožky vyprataná izba s výmerou 7 či dokonca 5 m2 bude vždy malá.  

 

Martin Kilársky, Ladislav Kilársky